V malej obci Franken sa stalo niečo, čo bolo do tej doby nemysliteľné. V nedeľu v miestnom kostole sa vo výročný deň komunistického puča vo februári 1948 odohrala úplne neuveriteľná vec: kostol bol plný českých exulantov zo všetkých kútov západnej Európy aj z Ameriky. Pri oltári hovoril česky kňaz, benediktínsky opát Anastáz Opasok a pred ním kľačal bývalý tajomník ÚV KSČ z roku 1968 Zdeněk Mlynár, ktorý sa v 50. rokoch, keď bol Opasok v komunistickom väzení, cítil byť ako komunistický. Obaja vyhnala do exilu sovietska okupácia v roku 1968. Pre Opaska to bolo len potvrdenie doterajšieho vývoja, zatiaľ čo pre Mlynára pád zo slonovinovej veže do tvrdej reality… napísal spisovateľ Ota Filip o celoexilovom stretnutí organizovanom v roku 1978 (a potom každoročne) katol bonum na čele s opátom Anastázom Opaskom, ktorá dokázala do tej doby skutočne "nemysliteľné": v odpore proti normalizácii "ducha" (kultúry, náboženstva, politiky, verejného života...) vo vtedajšom komunistickom Československu spojila v exile víťaza s porazenými z roku 1948, katolíkov a evanjelikov s ateistami, konzervatívcov s liberálmi, pravičiarmi s exkomunistami, socialistami a zelenými, aristokratmi s členmi čs. undergroundu…

Petr Placák vo svojej práci, založenej na rozsiahlom archívnom výskume, načrtol peripetie, ťažkosti či kontroverzie, ktoré vznik a pôsobenie tejto organizácie sprevádzali v rozjatrenom prostredí exilu, aby celý príbeh veľkého zápalu pre českú (československú) vec zakončil happyendom: obnovením prastarého benedik Břevnovo a Opaskovým návratom do vlasti po páde komunizmu v roku 1989.