Štvrté pokračovanie kníh Krkonošskí rodáci spomínajú opäť ponúka pestrú mozaiku životných príbehov pamätníkov a pamätníc z Krkonôš či blízkeho Podkrkonošia. Nebýva výnimkou, keď v pokročilejšom veku ľudia spisujú svoje pamäte. Spravidla preto, aby uchovali rodinnú pamäť pre svojich potomkov. Libor Dušek sa už dvanásť rokov zoznamuje s týmito pozoruhodnými ľuďmi, ktorých životné osudy vám teraz predkladá. Dedina Nedaříž sa nachádza v Podkrkonoší a do roku 1945 bola v istom zmysle ukážkovým príkladom zmiešanej česko-nemeckej pohraničnej obce. Keď prišiel v roku 1938 zábor hraníc, bolo Edite Lejdarovej necelých päť rokov, ale táto udalosť odštartovala reťazenie ďalších súvislostí, ktoré zásadne ovplyvnili jej život a život celej jej rodiny. Otec síce pochádzal z českého prostredia, ale bol nútený narukovať do radov wehrmachtu a čoskoro sa dostal do sovietskeho zajatia. Z toho sa domov vrátil až v roku 1949 a zistil, že jeho najbližší rodinní príslušníci boli vysídlení do východného Nemecka. Helmut Hofer zrejme v uplynulých rokoch neunikol pozornosti milovníkov Krkonôš. Skromný chlapík, telom, dušou i prístupom k životu, archetyp horala, je známy predovšetkým ako posledný nosič na Sněžku. Pani Miluša Hartigová, vydatá Holubcová, vyrastala v českej časti Krkonôš, v skromnej chalúpke v dedine Roudnice a školu navštevovala v neďalekých malebných Krížliciach. V čase záboru pohraničia na jeseň 1938 jej bolo jedenásť rokov. Už pomerne zreteľne vnímala, že nie je v poriadku, keď sa jej domov zo dňa na deň stal súčasťou agresívnej a rozpínavej nemeckej ríše.