Prvú časť diptychu Stroskotania možno prvoplánovo čítať ako politický thriller, ale ide predovšetkým o britkú satiru poukazujúcu na nemorálnosť moldavských intelektuálov po zrútení komunistickej ideológie. Zážitky Iona Josana, vylákaného neskoro večer von z bytu a poliateho vitriolom, ako aj obdobie krušnej rekonvalescencie, keď hrdina začína pomýšľať na samovraždu, prežil Rusu na vlastnej koži: má za sebou 14 plastických operácií. Ako tvorca sa napriek tomu dokázal pozdvihnúť nad svoju osobnú drámu, aby vykreslil opulentnú spoločenskú drámu. Hoci protagonisti majú vymyslené mená, dajú sa vysledovať medzi osobami, ktoré vtrhli na moldavskú politickú a kultúrnu scénu po roku 1989. Spisovateľ ich pripodobňuje k odporným hlodavcom, ktorí nahlodali základy spoločnosti a nastolili zákony džungle, kde môže dochádzať pokojne aj k vrážke. Každá kapitola románu je uvádzaná citátom z dobovej tlače, ktorý síce nemá bezprostrednú väzbu k prebiehajúcemu deju, poukazuje však na absurditu súčasného sveta, v krajinách zbavujúcich sa komunistického jarma o to viditeľnejšie.