Ladislav Žák (1900-1973) sa prakticky aj teoreticky zaoberal problematikou bývania, navrhovaním nábytku a neskôr aj riešením dobovo aktuálnej úlohy minimálneho bytu pre sociálne slabé vrstvy.
V tridsiatych rokoch navrhol skupinu pozoruhodných funkcionalistických rodinných domov na pražskej Babe, v ktorých v rôznych variantách uplatňoval spojenie otvorených spoločenských miestností a individuálnych buniek, ktoré rozpracoval v návrhoch domov pre kolektívne bývanie. Dôležitou témou sa pre neho stalo spojenie stavby s vonkajším otvoreným priestorom a prírodným okolím – záhradnou úpravou. Neskôr, keď opustil architektonickú prax, začal intenzívnejšie premýšľať otázky spojené s tvorbou krajiny a ochranou životného prostredia. Prvá Žiakova monografia potvrdzuje, aké nadčasové bolo myslenie tohto všestranného umelca.