Hoci veľkomešťanské židovské rodiny tvorili začiatkom 19. storočia percentuálne len malú časť pražskej židovskej obce, hrali významnú úlohu ako v živote "židovského mesta", tak aj v širšom rámci nežidovskej Prahy - ako dodnes dokladá rad architektonických pamiatok hlavného mesta, náhrobky na niekoľkých pražských židovských cintorínoch alebo vilu Portheimku na pražskom Smíchove. Za svoj rýchly hospodársky vzostup vďačila väčšina týchto rodín – kniha sa bližšie venuje piatim z nich – prevažne podnikaniu v odbore textilníctve, ktoré v českých krajinách prelome 18. a 19. storočia zažívalo rozkvet. Tento ekonomický úspech, ktorý im do istej miery otvoril dvere do nežidovského sveta, však neznamenal v žiadnom prípade pretrhnutie väzieb so židovstvom. Väčšina príslušníkov pražských židovských elít sa skôr pohybovala v oboch svetoch, ktoré sa porôzne snažili navzájom harmonizovať. Kniha dáva na základe množstva písomných i vizuálnych prameňov čitatelia nahliadnuť do hospodárskych, náboženských a politických dejín Prahy i do vzťahov medzi mužmi a ženami či dobovej hmotnej kultúry a kultúry bývania.