Mám doma poklad. Zdedila som ho po mojom otcovi a zaberie v šuplíku len kúsok miesta. Je to 98 ilustrovaných strán Listov Jozefa Váchala istým nevážnym do Brna mladíkom, KAbrňáky zvaný m.Jedným z oných kabrňákov bol práve môj otec, Ladislav Libor Loubal. Začiatkom roku 1947 začala usilovná korešpondencia medzi otcom a grafikom Jozefom Váchalom. Medzi listami, určenými môjmu otcovi, sa ocitli aj listy, pôvodne písané iným adresátom, ktoré Váchal zabudol odoslať. Rovnako je celkom možné, že aj niektoré listy, určené môjmu otcovi, sa ocitli na inej adrese. Váchal si tým hlavu príliš nelámal, papiera bolo málo, a tak často použil aj starý, z jednej strany ešte nepopísaný list. Vznikol čarovný dokument, Váchalovým britkým až sarkastickým spôsobom komentovaná doba povojnová a vďaka vloženým cudzím listom aj jedinečný pohľad na ťažké obdobie vojnové. Keď som Váchalove listy prepisovala, stále naliehavejšie vo mne klíčila myšlienka poskytnúť jedinečný zážitok pri ich čítaní aj iným čitateľom. Cesta k uskutočneniu tohto nápadu bola iba jedna. Vydavateľstvo Paseka a jeho majiteľ pán Ladislav Horáček. Jedine tam sa dostane dôstojného a vľúdneho prijatia môjmu pokladu. Preto, vážení a milí milovníci grafika Jozefa Váchala, máte teraz možnosť začítať sa do jadrového a tak typicky váchalovského slohu a baviť sa rovnako ako ja. Príjemné čítanie. Zuzana Zajícová