Louis Pasteur (1822–1895) bol francúzsky biológ a chemik, jeden z najvýznačnejších vedcov 19. storočia. Založil nové vedecké odbory – stereochémiu, mikrobiológiu, imunológiu –, objavil vakcíny proti sneti slezinnej a besnote. Jeho meno nesie vo Francúzsku viac ako dvetisíc ulíc, „Pasteur“ je aj názov jednej zo staníc parížskeho metra. Tento znamenitý a nesmierne usilovný vedec takmer nepoznal rodinný život, v divadle nebol za celý život ani desaťkrát. Mnohé významné výskumy uskutočnil už ako ťažko handicapovaný následky mozgovej mŕtvice, ktorú utrpel v roku 1864. Napriek tomu nepoľavil v pracovnom nasadení a stal sa doslova záchrancom hodvábnického priemyslu vo Francúzsku aj v ďalších krajinách, keď odhalil pôvodcu moru priadky morušovej a navrhol . Poslednú tretinu života venoval výskumu nebezpečných infekčných chorôb a ich prevencii najmä očkovaním. Vrcholom bolo vyvinutie vakcíny proti vysoko smrteľnej chorobe, besnote, po predchádzajúcich pokusoch na psoch a pravdepodobne aj na sebe samom. O tom všetkom rozpráva veľmi podrobný Gélov životopis. Okrem autobiografických dát a detailného popisu Pasterových výskumov, metód práce i sizyfovských bojov so zaslepenými odporcami ponúka kniha vzrušujúcu pohľad do klasického obdobia mikrobiológie (golden age) v druhej polovici 19. storočia, do bohatierskej doby priekopníkov tápajúcich v mori neznalostí a objavujúcich základných , a niekedy dokonca obetovaním vlastného života. Početné odborné informácie a fakty vychádzajúce zo stavu poznania v čase vzniku knihy revidoval podľa aktuálnych poznatkov doc. RNDr. Jaroslav Julák, CSc., z Ústavu imunológie a mikrobiológie 1. LF UK a VFN v Prahe