V jednej zo svojich najslávnejších prác sa anglický historik Peter Burke pokúša predstaviť ľudovú kultúru rane novovekej Európy ako celok. Z hľadiska zemepisného zahŕňa celú Európu, od Írska po Ural, od Nórska po Sicíliu, z hľadiska časového tri storočia, od prvých tlačených letákov a kramárskych výtlačkov po Francúzsku revolúciu. Detailným spôsobom sa v nej venuje ako svetu profesionálnych spevákov, bláznov, žonglérov, šarlatánov, potulných hercov a rozprávačov, tak postavám ich diel, ktoré sa stávali ľudovými hrdinami, vysmievanými hlupákmi i vinníkmi, na ktoré boli zvaľované všetky príkoria a ťažkosti ľudskej. Autor pritom dôsledne ukazuje, že podoby ľudovej kultúry v ranom novoveku boli výrazne formované sociálnymi podmienkami, v ktorých vznikali, a kolektívnymi predstavami, ktoré mentálnym spôsobom ovplyvňovali ako podobu neelitnej kultúry medzi rokmi 1500-1800, tak jej stretávanie sa s kultúrou vzdelancov vrstiev, ktorí sa pokúšali ľudovú kultúru reformovať a potláčať jej neviazanosť a poverenosť.