Knižka Máchovskej interpretácie novo vykladá veršované a prozaické texty KH Máchy, ktoré stoja tradične v tieni jeho kľúčových diel, básnickej skladby Máj a poviedky Marinka. Východiskovým bodom interpretácie je vždy textologická problematika.
Úvodná rozsiahla štúdia, venovaná drobnejším básňam, predstavuje opis Máchovej poetiky prostredníctvom kontextovo prepojenej motiviky vlasti, svetla a smrti. Zameranie nie k motívom o sebe, ale k ich viacčlenným zoskupeniam na ploche jednotlivých textov prináša komplexný a ucelený obraz Máchovho básnického myslenia.
Nadväzujúca stáť nazvaná Eschatologické zakončenia Máchových básní vnáša do tejto tematiky vývojový prvok a ponúka nové podnety na chronologizáciu básnikovho lyrického diela. V druhej časti zväzku autor pomocou jemnej práce s motívmi a ich kombináciami postihuje konkrétnu sémantiku a „denie zmyslu“ v prózach Púť krkonošská, Cigáni a Krivoklad. V poslednom prípade výklad tiež domýšľa a novo rekonštruuje možný zmysel chýbajúcich častí nedokončeného historického cyklu Kat, ktoré sa zachovali iba v zlomkoch alebo plánoch.