Táto publikácia je kritickým spracovaním úplne neznámej pozostalosti jedného z popredných českých kameramanov, Jaroslava Kučeru, spolupracovníka Věry Chytilovej, Vojtecha Jasného, Karla Kachyňu, Zdeňka Podskalského, Oldřicha Lipského či Petra Weigla. Kniha sa pokúša jednak o teoretické uchopenie práce kameramana a jeho základných mediálnych praktík v ich všeobecnosti, jednak o postihnutí špecifických postupov Jaroslava Kučeru. Prostredníctvom archívu umelca dovoľuje preniknúť k jeho mysleniu obrazom, priblížiť sa jeho pohľadu a skúmať väzby medzi jeho vlastnou fotografickou a súkromnou filmovou tvorbou a profesionálnym natáčaním. Zároveň sa snaží o načrtnutie plastického obrazu niektorých špecifických rysov umeleckej i populárnej tvorby socialistického Československa.