Musí veľký básnik prežiť veľkú traumu, aby sa rozpísal? V prípade Franza Wurma to tak bolo. Ako dieťa počas vojny doslova stratil svoju rodnú reč. A keď ju postupom času nachádzal - v anglickej podobe u pestúnov - nachádzal ju vo forme básní, hudobných básní, jeho nadšenie pre hudbu sa do nich jednoznačne vpísalo. Jeho poézia vytvára "deje" priamo z jazyka, už v ňom hľadá a pátra po vyjadrení vzťahu, hrubiánstva, útočnosti i útešnosti nie na ulici, ale medzi slovami. Franz Wurm nám poskytuje príklad dvoch rôznych pólov poetiky, ku ktorým počas svojho života dospel. Jeho výpoveď odohráva kdesi vzadu, hlbšie v jazyku…