Na začiatku skutočného príbehu Dagmar Popovej je veľká, vášnivá, ale bolestivá láska. Keď sa z nej konečne vymaňuje, prichádza choroba. Dagmar ju spočiatku odmieta prijať. Nechápe, ako sa jej, zdravému dievčaťu, mohlo niečo také stať. Hoci postupne dochádza k uvedomeniu, že choroba je následkom jej skoršieho hlúpeho priania umrieť, nevníma ju ako trest, ale ako veľký dar. Intuitívne cíti, že cesta k uzdraveniu a šťastnému, plnému životu existuje. Cesta viery, lásky, cesta Božia. Vydá sa po nej a nechá sa viesť. Na chvíľu sa ocitá aj mimo pozemského sveta, aby sa vrátila ako iný človek. Zdravý, šťastný, milujúci.