Životopis slávneho esejistu Michela de Montaigne je záverečným dielom Stefana Zweiga, ktoré napísal v posledných týždňoch svojho života.

V jedenástich kapitolách opisuje Zweig veľmi podrobne as veľkým psychologickým vhľadom a pochopením život a pôsobenie gaskonského šľachtica, renesančného mysliteľa, humanistu, skeptika a otca literárnej eseistiky Montaigna, ktorý vystupoval proti prevládajúcej vyprázdnenej a životu vzdialenej latinskej. Zasadzoval sa o slobodný a nezaujatý pohľad na svet, pričom svoje eseje písal jazykom parížskeho trhoviska, formou voľných úvah o svete, živote ao sebe samom, pretože podľa Montaigna "v sebe každý nesie celú podobu ľudského údelu".
Biografia vznikla v podstate zhodou náhodných okolností. V brazílskej Petrópolis, kam Zweig odišiel z nacistami devastovanej Európy, objavil Montaignove dvojzväzkové eseje, v ktorých autorovi našiel majstra a učiteľa rezignácie a ústupu k sebe samému. Texty pre Zweiga predstavovali veľkú útechu a inšpiráciu. Montaigneho životopis preto napísal s vášnivým zaujatím, zjavne ako určitý druh terapie. Skutočná sila Zweigovej knihy však spočíva v paralele, nepredstaviteľnej brutality nacizmu s dobou Montaignovou, náboženskými vojnami a hroznými krviprelievaniami.
Stefan Zweig venoval svoju biografiu samotnému Michelovi de Montaigne ako vďaku za príkladný život človeka, ktorý nikdy nezradil svoje vnútorné presvedčenie a zostal aj v najťažších dobách homme libre: "Montaigne sa pokúsil o najťažšiu vec zo všetkého," napísal, "totiež žiť sám seba, byť slobodný a stále slobodnejší."