Meno Haralana Popova sa stalo vo svojej dobe symbolom odvahy kresťanov žijúcich za železnou oponou. Pôvodne spravoval najväčší protestantský zbor v Bulharsku a vo svojej vlasti patril k najhorlivejším kazateľom evanjelia. K jeho skutočnej úlohe vedúcej duchovnej osobnosti ho však priviedlo utrpenie trinástich rokov strávených v krutom komunistickom väzení. Vtedajšie disciplinárne praktiky, psychické i fyzické mučenie, hlad, pokusy o vymývanie mozgu, intrigy väzniteľov používajúcich metódu "biča a cukru" - to všetko popisuje sugestívne a detailne v tejto knihe. Ani vo väzení však neprestal plniť svoje kresťanské poslanie, hoci to často znamenalo ďalšie súženie.
Po prepustení sa Haralan Popov stal hlavnou postavou tajnej cirkvi v Bulharsku. Tá sa sformovala, keď sa oficiálna cirkev ocitla v moci komunistického režimu. Neskôr, na naliehanie podzemnej cirkvi, sa mu podarilo vycestovať do slobodného sveta, kde sa snažil burcovať západných kresťanov informovaním o situácii veriacich v krajinách komunistického bloku a organizoval pre túto tajnú cirkev politickú podporu aj ilegálnu pomoc. Haralan Popov sa tak stal hlasom trpiacej cirkvi a okrem iného sa mu podarilo prepašovať do Bulharska desaťtisíce vtedy toľko postrádaných Biblií.