V kontraste s tradičným naratívom poľskej historickej identity, ktorý je obvykle zaťažený mnohými stereotypmi, pasujúcimi tamojších šľachtických predkov do rolí spupných feudálov, fanatických katolíkov, romantických bojovníkov či dionýskych pijanov, prináša táto kniha realistickejší obraz poľského šľachetského. Snažia sa totiž pochopiť mentalitu aristokratických elít 16. a 17. storočia prostredníctvom „dialógu“ s tými, ktorí ju svojou politickou aktivitou i literárnou tvorbou formovali, teda so šľachtickými „občanmi“: svet ich politických ideí naznačuje, že kľúčový princíp vtedajšej poľskej kolektívnej seba -identifikácia nie je možné hľadať v etnických či stavovských atribútoch, ale v symbolickom priestore spravodlivej republiky, vymedzenom svojbytným chápaním slobody, rovnosti a všeobecného dobra. Zatiaľ čo v prvých dvoch častiach knihy autor skúma možnosti zasadenia kontúr dobového poľského myslenia i súvisiacej politickej kultúry do rámca tradície európskeho republikanizmu, tretia časť prináša unikátny detailný vhľad do ideového sveta troch šľachtických politikov a literátov – Stanisława Orzechowského, Andrzeja Fryczełuczzezského Modrzewského. Práve v ich pestrej literárnej tvorbe sa ukazuje, že šľachtickí tvorcovia aj napriek protichodným mocenským záujmom, rozdielnym žánrom či dokonca odlišnému historickému kontextu zdieľali totožný ideál slobodnej zmiešanej vlády a dobrého občianstva, vďaka čomu mohli poľské elity v ranom .