Knižočka O snoch je záhadná aj na pomery neskoroantického filozoficko-náboženského prostredia svojho vzniku. Synesios z Kyrény (370-413 nl) v nej ako žiak alexandrijskej filozofky Hypatie v novoplatónskom rámci a rétoricky bohato vykladá o vzťahu duše k svetu, o jej nečakane premenlivom živote a prípadnej spáse či ponížení. K osobitosti spisku patrí, že je sústredený okolo výkladu o tzv. pneume, vnútrosvetskom korelate našej nehmotnej duše. Ľahko dostupná a pragmatická schopnosť duše predpovedať budúcnosť z našich snov však podľa autora predstavuje iba vedľajší produkt cesty vedúcej podstatne hlbšie. Veľkú väčšinu knihy tvorí kontextualizujúci úvod k spisu O snoch, jeho podrobný interpretačný komentár a vysvetľujúce poznámky.