Kniha prináša edíciu listov dvoch popredných českých intelektuálnych osobností av osobnom vzťahu švagrov: Zdeňka Neubauera (1942-2016) a Václava Bendy (1946-1999). Listy boli písané v rokoch 1967-1969, kedy Zdeněk Neubauer zdržiaval na vedeckej stáži v biochemickom laboratóriu v Neapole. Témou listov sú iste aj politické udalosti oných rokov, predovšetkým však intelektuálna atmosféra doby, v ktorej obaja myslitelia hľadajú svoj spôsob prepojenia filozofického myslenia, katolíckej viery a umenia. Diskutujú preto o rímskokatolíckej teológii po druhom vatikánskom koncile (Karl Rahner), ale aj o myslení radikálneho nekatedrového filozofa, "českého Nietzscheho" Ladislava Klímu, o ktorom Benda píše diplomovú prácu, alebo o duchovných princípoch vo výtvarnom diele. Edíciu listov dopĺňajú jednak vysvetlivky, komentáre a preklady cudzojazyčných pasáží, jednak biografický rozhovor s Kamilou Bendovou, ktorá je manželka Václava Bendy a sestrou Zdeňka Neubauera. V ňom sú vôbec po prvýkrát vyložené kontexty pôvodu, výchovy a životnej dráhy Zdeňka Neubauera až do doby vzniku týchto listov.