Bonnie a Clyde v unesenom lietadle. Willie Roger Holder a Catherine Marie Kerkowová donútili posádku preletieť Atlantik a pristáť aj s výkupným v Alžírsku, aby neskôr boli oslavovaní francúzskymi intelektuálmi na čele s Jean-Paul Sartrom. Čin frustrovaného veterána z vietnamskej vojny a jeho krásnej priateľky nebol ojedinelý, medzi rokmi 1961 a 1973 by sme v Spojených štátoch napočítali viac ako stopäťdesiat únosov.

Reportér Brendan I. Koerner poskladal mozaiku tých najtypickejších aj najbizarnejších. Nezostáva ale len pri majstrovských popisoch rôznych motivácií únoscov a ich premenlivej úspešnosti. Sleduje aj to, ako zásadne sa premenila letecká doprava. Nastúpiť do lietadla dnes automaticky znamená rad bezpečnostných kontrol, prísne pravidlá pre príručnú batožinu a zdĺhavé čakanie. Nič z toho v šesťdesiatych rokoch nebolo bežné. Najmä na americkej pôde, kde sú vzdialenosti veľké, to bol rýchly – aj keď drahý – dopravný prostriedok, kde bolo možné si kúpiť letenku na poslednú chvíľu a pribehnúť na letisko pol hodiny pred odletom. Letecké spoločnosti nechceli ohroziť svojich zákazníkov ani posádku a vyhoveli únoscom vo všetkom – od výšky výkupného po dopravu do zvolenej destinácie. Aj tu Koerner vydarene popisuje, ako sa stretli ekonomické a bezpečnostné záujmy. Agenti FBI mali na celú vec iný názor ako aerolinky, ale trvalo dlho, kým s nimi kapitáni lietadiel začali spolupracovať. Kniha Neba patrí nám ich v neposlednom rade sprievodcom po vtedajšej geopolitickej situácii i náladách v americkej spoločnosti šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov: Kam unesené lietadlá mierili? Prečo Francúzsko nechcelo vydať Holdera a Kerkowovú? A aká bola motivácia únoscov?