Predvolené tézy knihy o spravodlivosti znie: Spravodlivosť nie je raz dosiahnutým, dokonca ani cieľovým stavom, ktorý sa má dosiahnuť. Naopak, spravodlivosť je nezavršiteľnou hodnotou, pretože svojou povahou je sporom o to, akým spôsobom sa jej má dosiahnuť.

Ako je možné, že Hans Kelsen vykázal spravodlivosť z oblasti práva, zatiaľ čo Gustav Radbruch naopak tvrdí, že "právo je vôľou k spravodlivosti"? To je jedna z mnohých otázok, ktorými sa táto kniha zaoberá. Na rozdiel od doterajšej tradície, ktorá chápala spravodlivosť v úzkej väzbe k právu a spoločnosti, poníma autor spravodlivosť ako výsostnú hodnotu, ktorá sa nutne neviaže ani na právo, ani na moc, hoci s nimi má všeličo spoločné. Preto sú vzťahu spravodlivosti a práva a spravodlivosti a moci venované dva samostatné oddiely.