Ján Václav Pohl, polozabudnutá osobnosť 18. storočia, pôsobil ako učiteľ českého jazyka v rôznych viedenských inštitúciách, oi v Collegiu Theresianu a na Šľachtickej vojenskej akadémii, a ako súkromný učiteľ na cisárskom dvore - češtine okrem iného vyučoval aj budúceho císla. Jeho gramatika českého jazyka vyšla počas druhej polovice 18. storočia celkom päťkrát, prvýkrát v roku 1756. Všetky vydania obsahujú okrem výkladu gramatického systému aj postupne dopĺňaný a rozširovaný súbor česko-nemeckých rozhovorov, ktoré predstavovali najčastejšie modelové situácie (počasie, jedlo, obliekanie, šer , cestovanie apod) a mali slúžiť pri precvičovaní konverzácie. Novodobý čitateľ získava dnes prvýkrát možnosť oceniť veľmi nevšedný prístup k českému jazyku, ktorý Pohlovi vyniesol večné zatratenie Jozefa Dobrovského a nasledujúcej generácie bohemistov. "Gramatickým bridilom prvého rádu" a "przniteľom krásnej reči českej" nazýval Pohla aj jazykovedec Alois Lisický, ktorý v roku 1920 zostavil z Pohlových novotvarov niekoľkostránkovú poviedku, ktorou je doplnené toto vydanie.