Kniha literárnych reportáží a fejtónov na tému pominutia rozpráva o dramatickom živote českej básničky Violy Fischerovej; o neblahom osude majiteľky slávnej pražskej vily Milade Müllerovej; o starnúcom autorovom otcovi, ktorý prichádza opakovane do Prahy, aby ju naposledy videl; o poľskom sochárovi-perfomerovi, ktorého diela miznú z verejného priestoru, pretože provokujú; o žene, ktorá umlátila dieťa, ale naďalej zostala učiteľkou, a mnohých ďalších. Témou týchto príbehov sú nielen rôzne druhy strát, ktoré autor zhŕňa pod pojem „nie je“, ale aj to, čo zostáva as čím sa musíme stretávať – smútok, nostalgia, skryté túžby. Autor chápe „nie je“ zakaždým inak, snaží sa nás prinútiť k zamysleniu nad tým, čo „nie je“ v našom vlastnom živote, a núti nás premýšľať o význame spomienok. Cez svoje vážne ladenie je to kniha o pocite bezpečia a priateľstva, o snoch a rituáloch. Podľa hlasovania poľských čitateľov sa jedná o najlepšie reportáže desaťročia a najlepšiu publikáciu roku 2018. Kniha Nie je bola nominovaná do finále Ceny Ryszarda Kapuścińského aj na literárnu cenu Nike.