Básne Antonína Bezděka písané na ručný papier a priamo na ňom ilustrované, či doslova prekreslené Václavom Stratilom, vznikali v rokoch 1982-1985. Vystavené boli polooficiálne v Brne v roku 1987, teraz vychádzajú v krásnej knižnej úprave, v pôvodnom rozmere i farebnosti.
Základná situácia mnohých Bezděkových textov je pre Václava Stratila "modelom" stretnutia: šrafúra sa náhle prieči, čierna a biela a žltkastá sa rozpolcujú "chrlíce či chytajúce písmená". Pointa básne, či už vyostrená alebo tzv. otvorený koniec nachádzajú variabilné výtvarné samoznaky.
Kresba nie je príveskom textu, text kresbu nedopĺňa, princíp ozdobnosti je tu nulový. Kresba a slovo sa totiž vzájomne interpretujú a vzniká "niečo tretieho".
(Z doslovu Ľudovíta Kunderu, 1987.)