Už sám bežne používaný názov tohto dramatického diania, zovretého v lete 1934 do niekoľkých desiatok hodín, je paradoxom: prevažná časť udalostí, vrátane hromadných popráv, sa totiž odohrala cez deň. Adolf Hitler a jeho súputníci sa vtedy postarali o dejinný unikát. Jediným desivým úderom nielenže zlikvidovali opozíciu vo vlastných radoch, ale podľa hesla, že vraždiť je dovolené, sa postarali aj o umlčanie každého, kto tak či onak prekážal. Ublížil kedysi v minulosti? Zabiť! Mohol by robiť ťažkosti v budúcnosti? Zabiť! Je príliš ctižiadostivý? Zabiť! Vie toho nebezpečne veľa? Zabiť! Zložitá spleť príčin, zámerov a dôsledkov, ale jednoduché riešenie. Proste zabíjať. Presne v duchu vyjadrenia dôstojníka Heydrichovej bezpečnostnej služby SS Kurta Ilgesa: „Viete, čo znamená krvavé opojenie? Mám pocit, že sa smiem brodiť v krvi.“ Bezcitná podstata nacistického hnutia sa vtedy varovným, no vo svete nedostatočne vypočutým spôsobom ukázala v plnej nahote.