Kniha mapuje české mediálne scény s myšlienkou, že sebaodbornejšia teória bez uvedenia konkrétnych príkladov a zážitkov z tvorby adeptom žurnalistiky alebo mediálnych štúdií nemôže poskytnúť dostatočný vhľad do problému. Tento text je zameraný na žáner komentáre. Po predslove a stručnom všeobecnom úvode obsahuje príspevky rôznych osobností, či už teoretikov oznamovania, alebo novinárov, ktorí majú s písaním komentára skúsenosť. Čitateľ si tak môže urobiť prehľad o tom, ako komentár vzniká a aké sú úskalia jeho tvorby. Pre komentátora je dôležitá príprava, znalosť témy, nápaditá kompozícia a tiež iný pohľad na veci, ktoré bývajú známe, ale práve komentátor ich dokáže vidieť nečakane a zaujímavo.
Tiež jazyk komentára nemá byť nudný, dôležitý je titulok aj prvý odsek.
Autori upozorňujú na to, že prvý odsek často prerábajú, hľadajú najvhodnejšie slová, ktoré by mali poslucháčov alebo čitateľov upútať.
V rade príspevkov kladú autori dôraz na vlastné pozorovanie, zážitok, prácu tzv. v teréne. Búra taký mýtus, že komentár možno napísať od stola bez toho, aby novinár hovoril s ľuďmi alebo bol osobne prítomný rôznym konaním, ako to robí spravodajca. Spravodajca by ale udalosti mal opisovať, zatiaľ čo komentátor hľadá súvislosti.