Gildas (či Gilda, kol. 500-570) bol britonský klerik. Učenosť a literárny štýl mu vyslúžili prídomok Sapiens (Múdry). Jeho spis v latinskom origináli známy pod názvom De excidio et conquest Britanniae (O skaze a dobytí Británie) rozpráva o pořímskej histórii Británie. Ide o jediný zachovaný podstatný zdroj o tomto období, vytvorený takmer súčasníkom. Ako člen rádu však vo svojom rozprávaní neponúka nestranný pohľad, ale favorizuje ideál mníšstva. Spis vo forme kázania o troch častiach odsudzuje činy autorových súčasníkov sekulárnych i cirkevných. Prvá časť sa skladá z vysvetlenia diela a stručnej histórie rímskej Británie od jej dobytia za principátu až do autorovej doby. Kritizuje Britóny za ich hriechy, súčasne však tiež oslavuje hrdinov ako Aurelia Ambrosia, ktorého ako prvý popisuje ako vodca odporu proti Sasom. Spomína tiež víťazstvo v bitke pri hore Badon, neskôr pripisovanej Artušovi. Gildas sám však jednoznačného veliteľa vojsk neuvádza. Druhá časť odsudzuje päť britských kráľov: Constantina, Aurelia Conana, Vortiporia, Cuneglasa a Maelgwna. Ide o jedinú zachovanú zmienku o týchto osobnostiach, napísanú v čase ich vlády, preto je z historického hľadiska veľmi cenná: V poslednej časti Gildas opäť kriticky vystupuje proti vtedajšiemu kléru.