Henrich Chalupecký patrí nepochybne k najvplyvnejším postavám českého umeleckého sveta druhej polovice 20. storočia, jeho pozícia v tuzemských kultúrnych dejinách pritom doteraz nebola dostatočne zhodnotená. Predkladaná publikácia chce preto byť prvým krokom na ceste zhodnocovania Chalupeckého teoreticko-kritického diela a zároveň sa usiluje o jeho zviditeľnenie na recepčnom horizonte širšej verejnosti. Kniha sa zameriava na prvú fázu autorovej intelektuálnej činnosti (obdobie 30. a 40. rokov), čím pokladá základy pre prípadné nadväzujúce bádania. Obsahuje reprezentatívnu antológiu Chalupeckého časopiseckých textov, ktoré sa neobjavili v súboroch Obhajoba umenia (1991) či Cestou necestou (2000) a fungujú tak ako ich doplnok. Ďalej kniha zahŕňa obrazovú prílohu, výrazne aktualizovanú autorovu bibliografiu danej periódy a predovšetkým úvodnú rozsiahlu štúdiu zasadzujúcu jeho myslenie do dobového kontextu, čo sa deje prostredníctvom úsuvzťažnenia s tvorbou Zdenka Rykra, Karla, Václava Čierneho, Kamila Bednára alebo Václava Nav. Štúdia mapuje Chalupeckého myšlienkový vývoj od raných juvenilných recenzií cez filozoficky zamerané eseje z predvojnového a vojnového obdobia až po kultúrno-politické state z tretej republiky. Pozornosť je venovaná najmä kritikovo kryštalizujúcej koncepcii moderného umenia, tak ako sa utvárala v interakcii s avantgardou, existencializmom alebo socializmom, zvláštny akcent je potom kladený na modernú mytológiu všednosti, toľko inšpiratívne pre Chalupeckého kolegu zo Skupiny 42, a kategóriu transcendencie, zaobchádza. Chalupecký je takto predstavený ako originálny mysliteľ s rozsiahlym intelektuálnym záberom, ktorého najvlastnejšou témou je povaha moderného umenia a jeho funkcie v spoločnosti. Teiga Podobne ako ostatné zväzky edície Skrytá moderna publikácia prispieva k splastičteniu obrazu českého modernizmu prvej polovice 20. storočia a podnecuje nové premýšľanie tohto mnohovrstevnatého fenoménu.