Keď som prepisoval staré a neupravené záznamy zo stoviek stretnutí s Luďkom Munzarom v modranskej cukrárni, ožívala predo mnou každá chvíľa, ktorá sa vďaka tomu narodila, spoločné besedy, výlety a autogramiády.
Táto knižka nie je ani tieňom, ako Luděk rád hovorieval, nepostihne ten krásny kus života, ktorý sme prežili spolu. Už vôbec to nie je životopis, iba pokorné poďakovanie. Je to vlastne dialóg, ktorý by chcel ukázať zázemie, z ktorého vznikali naše spoločné programy, ktoré mnoho rokov vysielal Český rozhlas. Rozprávanie o živote, nielen tom hereckom, o ľuďoch a veciach známych aj neznámych. Zďaleka tu nie je všetko, čo by som mal a chcel povedať. Je to vlastne ďakovačka, záverečný úklon po skončenom predstavení.

František Novotný