„Bohumil Ždichynec patrí k oným osvieteným predstaviteľom skúšaného ľudského druhu, ktorých ako lekárska, tak aj spisovateľská (a iná) aktivita je daná predovšetkým tým, že ich duchovné zrenie zjavne a zhusta oplýva takpovedaným utopickým napätím. Čiže hľadaním spolupatričnosti medzi dimenziou, etickou a etickou poňatím umeleckej tvorby ako ,viditeľného pred objavením sa' aj vnímaním krásnej literatúry ako príležitosti k spriaznenému smerovaniu.Život je dar, ale nie je ľahostajné, ako ho prežijeme, poznamenáva v jednom svojom texte lekár a spisovateľ.Teda by nemalo byť ľahostajné, že filozofujúce a píšuci jubilant má už za sebou goethovsky povznášajúce roky učňovské a tovaryšské, dlhší čas tiež majstrovské a že už vstúpil do obdobia nadmajstrovského. kníh ako vábivo magických kryštálov, ktoré útešne lemujú jeho životnú púť," píše v hodnotení knihy jej h lavný autor literárny kritik doc. PhDr. Vladimír Novotný, Ph.D.