Životná cesta kňaza. Civilná spoveď o váhe kňazstva.

Zápisky a krásach, úskaliach a hlbinách i nekonečných priestoroch ktorými prechádza muž, ktorý sa rozhodol pre povolanie Sluhy Božieho.

Ukážka z textu:
Ako čerstvý magister teológie, absolvent teologickej fakulty Univerzity Karlovej, som slúžil ešte pred kňazským svätením u starého kňaza Františka, jedného z posledných u nás z radu tešiteľov. Mal silnú cukrovku, zle chodil, prestával hovoriť... So súcitom som ho skryto pozoroval, ako sa z posledných síl snaží plniť svoje kňazské povinnosti. Raz pri večeri (po prekonaní ostychu a prirodzeného pocitu mladickej sebestačnosti) som prerušil mlčanie otázkou: "Otče, povedzte mi svoju životnú skúsenosť, dajte mi nejakú múdru radu do života." Otázka ho prekvapila. Pomaly dojedal sústo, dlho sa sklopenou hlavou premýšľal... Čakal som súvislé rozprávanie, niečo naozaj teologicky a kňazsky hodnotné, musel predsa za svoj dlhý mníšsky a farársky život študovať, prečítať mnoho kníh a mnoho kázať... Jeho významné mlčanie sľubovalo tučnú odmenu , keď sa tak pripravoval. Bol som v tej chvíli pyšný sám na seba, že som sa k takej otázke odhodlal, že tohto mlčanlivého, záhadného človeka otváram dialógu, as napätím som čakal na odpoveď. A potom otec František povedal úplne jednoducho, bez afektu: "Zostať verný." Kto sa bojí Hospodina, pripraví svoje srdcia, budú sa pred ním pokorovať. (Sírachovec 2,17) Ako sa totiž skúma to zlatožltavé v ohni, tak sa poznáva vernosť za čias zbytočných bed. (Publius Ovidius Naso)