Kniha českého teatrológa Jaromíra Kazdu sa zaoberá privátnym aj profesným životom dvoch významných herečiek, matky Jiřiny Stránskej a dcéry Kláry Jernekovej. Jiřina Stránská (1912–1999) vo svojich najlepších dobách pôsobila v medzivojnovom avantgardnom divadle EF Buriana D 34–41. Členovia Déčka museli vedieť spievať a tancovať, ovládnuť hudobne štylizovanú zborovú recitáciu, ktorá sa nevyhýbala ani jazzovým inšpiráciám a zvukomaľbe. Po uzavretí divadla gestapom roku 1941 prešla Stránska do Mestských pražských divadiel a vydala sa za režiséra Karla Jerneka. Zotrvala tu do roku 1949, kedy musela odísť z politických dôvodov a kvôli intrigám. V rokoch 1960 – 1974 učila dramatickú výchovu na Ľudovej škole umenia sprostredkovala umelecký odkaz EF Buriana. Klára Jerneková (1945–2003) hrala na gymnáziu, v Divadle EF Buriana av rokoch 1966–2000 bola členkou Národného divadla. Jej herecký register bol široký. Svojím osobitým štýlom, uplatňujúcim dievčenskú krehkosť a citovú zraniteľnosť, ale aj životnú iskru a zmysel pre humor, stvárnila desiatky veľkých charakterných rolí i menších postáv. Predovšetkým na divadle stelesňovala role komické, tragické aj dramatické, ale recitovala aj v rozhlase, vystupovala vo filmoch a televíznych seriáloch, venovala sa filmovému dabingu. Jej dráha, najprv oslnivá, potom tragická a doposiaľ nevysvetlená predčasná smrť dopĺňajú herecký dvojportrét.