Hlavný hrdina novely Otec pri pôrode, "otecko", očakáva narodenie prvého dieťaťa a tak začne tomuto neznámemu tvorovi, rybičke rastúcej v "mamičkinom" bruchu, písať akési denníkové odkazy. Popisuje zážitky z práce, vypočítava položky nákupných zoznamov, rozpráva, čo videl a počul v autobuse. Do tejto známej rutiny však presakujú nové zážitky spojené s očakávaním potomka, sledovanie jeho vývoja na internetových stránkach av lekárskych ordináciách as tým spojené nesmelé predstavy budúcnosti, ale aj neistota z neznáma. Otecko sa totiž síce úprimne snaží, ale rozhodne nepatrí medzi dnes tak populárnych sebavedomých otcov, ktorí nastupujú na rodičovskej dovolenke, dieťa vie uviazať do šatky na päť spôsobov, a keby mohli, rozhodne by sami dojčili. Oteckovi pripadá, že sú naň zo všetkých strán kladené príliš vysoké očakávania, a on si nie je ani trochu istý, že ich dokáže naplniť.
Miroslav Pech v Otcovi pri pôrode opäť dosvedčuje svoj výnimočný talent na presné odpočúvanie a reprodukciu jazyka vo všetkých možných štýlových registroch, či už ide o úsporné dialógy, alebo frázy z médií. Záleží tak na každom čitateľovi, či chce hlboko v texte hľadať rodové a sociálne témy, alebo sa jednoducho iba kráľovsky baviť.

Vydanie knihy podporilo Ministerstvo kultúry Českej republiky.