Petrohradská autorka Irma Kudrovová po mnoho rokov zbierala materiál k svojmu dokumentárnemu dielu, ktoré pojednáva o poslednom úseku života Mariny Cvetajevovej. Cez osud básničky, ktorá sa kvôli rodine vrátila z emigrácie do vlasti, Kudrovová opisuje udalosti a pomery krutého stalinského Sovietskeho zväzu. Prináša tak ďalšie svedectvo o neblahej minulosti tejto krajiny, ale hlavne menej známe či doposiaľ neznáme podrobnosti zo života jednej z najväčších ruských spisovateliek 20. storočia.

Píše sa rok 1939. Cvetajevová podľahla želaniu svojho muža a dcéry, aby sa vrátila domov. Nedbala na varovanie priateľov, ktorí ju upozorňovali na vtedajšiu politickú situáciu v krajine. Čoskoro prišlo rozčarovanie. Básniřka bola so svojou rodinou izolovaná v osade Bolševo neďaleko Moskvy a krátko nato boli jej muž Sergej Efron a dcéra Ariadna zatknutí. Cvetajevová po krátkom nelegálnom pobyte v Moskve odišla s maloletým synom do evakuácie vo vzdialenej tatárskej Jelabuhe bez toho, aby sa dozvedela, že jej muž bol zastrelený a dcéra poslaná do gulagu. Ťažko potom znášala vojnu aj životné podmienky v evakuácii. Nenašla tu prácu a často aj so synom hladovali. Ako emigrantka bola totiž stále pod dohľadom tajnej polície. Nakoniec sa v roku 1941 rozhodla ukončiť svoj život.
Meno Mariny Cvetajevovej je tiež pavne ukotvené v českom prostredí. Nielen, že po celé roky u nás vychádzali preklady jej poézie, ale sama autorka bývala v rokoch 1922 – 1925 v Prahe a vo Všenoroch pri Prahe, kde začala písať svoju lyrickú poému Krysař.

Marina Ivanovna Cvetajevová (1892-1941), spisovateľka. Prvá dcéra ju zomrela hladom, druhú ju zavreli na osem rokov do väzenia a šesť rokov strávila vo vyhnanstve na Sibíri, syn ju padol vo vojne, manžela ju popravili ako imperialistického špióna. V beznádejnej ľudskej situácii si sama vzala život. Príbeh veľkej ľudskej tragédie z čias stalinského Sovietskeho zväzu.