Pád rímskej ríše je posledným zväzkom päťdielneho projektu o vojenskej histórii antického Ríma, zahŕňajúcim dlhé obdobie od vojen dynastie Flaviovcov po roku 69 až po vyplienení Ríma Alarichom roku 410. Jedná sa o nesmierne množstvo bitiek a ťaženie rímskych cisárov i ich vojev susednými Peržanmi, s tzv. barbarmi aj o vnútornej vojny, v ktorých sa jeden cisár snažil zvrhnúť druhého. Obdobie expanzie na východ, najmä do Mezopotámie a Dácie, predstavovalo posledné dobyvateľské úsilie rímskych légií, po ktorom nasledovala len snaha o udržanie dobytého územia av čoraz väčšej miere obrana najmä dunajskej hranice pred stále väčšími vpádmi, najmä Gótov. Syntéza vojnových dejín Rímskej ríše od konca 1. storočia až po zrútenie vojenskej sily Západorímskej ríše nemá obdobu ani v západnej literatúre.