Súbor textov Václava Havla ao Václavovi Havlovi zachytáva perzekúciu, ktorú v čase normalizácie zažíval Havel na vlastnej koži. Zachytáva ale aj zásadnú premenu jeho života.
Z dramatika, ktorý sa občas verejne angažuje, sa počas rokov 1969-1989 stane politicky angažovaný mysliteľ, ktorý tiež občas napíše divadelnú hru. Dramatik, vo voľnom čase tiež angažovaný občan, sa stane disidentom na plný úväzok, vo voľnom čase tiež dramatikom.

Známe eseje sa tu prelínajú s osobnou korešpondenciou, rozhovormi, vyhláseniami a dokumentmi. Mnohé z toho je tu publikované vôbec po prvýkrát: listy Jozefovi Škvoreckému, Pavlovi Kohoutovi či Jánovi Vladislavovi, väzenské záznamy a ďalšie.
Jednotlivé kapitoly zasadzuje do širších spoločenských súvislostí renomovaný „havlovský“ historik Jiří Suk. Usporiadal Ján Hron.

Z príhovoru Jiřího Suka:
Václav Havel je známy predovšetkým ako dramatik a politik. Ako občiansky aktivista je známy predsa len menej a skôr kusa. Vieme, že inicioval protesty proti spútanej kultúre, písal vyhlásenia a otvorené listy, popisoval život v byrokracii a neslobode, zastával sa nespravodlivo stíhaných. Ale skôr to len vedieme v viditeľnosti, než aby sme to hlbšie rozobrali a ocenili. Doteraz nás predovšetkým zaujímal Havel ako umelec zaoberajúci sa krízou hodnôt a štruktúr, ako disidentský mysliteľ a prozápadný politik globálneho renomé. Tento zborník listov, rozhovorov, správ, protokolov z výsluchov, obhajob a záverečných slov – niektorých už publikovaných a niektorých zverejnených prvýkrát – má ukázať Havla ako toho, kto sa nebál a púšťal sa do nerovného stretu s komunistickým režimom – a to v časoch politického topenia aj tuhnutie. A nemá ho predstaviť ako symbol, ale ako človeka, ktorý musel prejsť tvrdou skúškou odolnosti.