Postava čílskeho generála Augusta Pinocheta (nar. 1914) vzbudzuje protikladné a nezmieriteľné reakcie po celom svete, a to od chvíle, keď sa generál v roku 1973 postavil do čela puču, ktorý zvrhol legálnu čílsku ľavicovú vládu a nastolil v krajine režim vojenskej junty. Jedni v ňom vidia krvavého diktátora, po ktorom zostali tisíce mŕtvych a umučených, druhí neohrozeného čílskeho záchrancu pred komunizmom a strojcu ekonomického rozvoja krajiny.
Gonzalo Vial, univerzitný profesor a historik, sa snaží vytvoriť životopisný portrét svojho krajana generála Pinocheta bez apriórnych ideologických východísk, nezastiera však, že životný beh generála líči ako príbeh odvíjajúci sa v základnej politicko-spoločenskej schéme druhej polovice 20. storočia, akým pre autora bola obrana západnej civilizácie proti medzinárodnému komunizmu.
Či už čitateľ zaujíma akékoľvek stanovisko, Vialova kniha je prínosná už tým, že predkladá detailný a vecne zasvätený pohľad na čilské udalosti a spoločnosť zvnútra. Autor venuje pozornosť generálovmu rodinnému a sociálnemu zázemiu, jeho profesionálnej kariére v rokoch 1933-1971, a potom sa sústreďuje na vzťah tradičných čilských vojenských zložiek voči socialistickému prezidentovi Allendovi, za ktorého úradu dochádza k politickej a sociálnej polarizácii čílskej spoločnosti. Po opísaní puču proti zavedenej čílskej demokracii, ako k nemu došlo 11. septembra 1973, sa autor zameriava na opis následnej obnovy spoločenského a hospodárskeho života krajiny a na Pinochetovu úlohu v tomto procese. Na jednej strane tu funguje režim, ktorého polícia (DINA) vykonáva krvavú represiu proti komunistickej a socialistickej opozícii s bilanciou niekoľko tisíc obetí. Na druhej strane je v Čile so súhlasom vojenskej junty budovaná nová ekonomická štruktúra pod taktovkou mladých neoliberálnych ekonómov vyškolených chicagskou školou, na čele s talentovaným Jorgem Cauasom Lamou.
Práve opis "šokovej terapie", ku ktorej zvoľuje Pinochetova junta, patrí k najprínosnejším častiam knihy, podobne ako líčenie zahraničnopolitických ťažkostí, s akými sa muselo Pinochetovo Čile vyrovnávať, či už išlo o medzinárodnú blokádu, kedy mu aj USA odmietli dodávať zbrane, alebo o vojnové napätie na čílsko-peruánskej a čílsko-argentínskej hranici.