Pivničná práca (1973) je úplne prvá z radu Bondyho próz zo 70. a 80. rokov a spoločne s Ľadom na dedine (1977) as Bezmennou (1986) tvorí súbor Bondyho autokonfesných textov. Ide o asambláž štylizovaných denníkových záznamov, filozofických či politických úvah, „hospodských rozprávaní“, fiktívnych príbehov i záznamov snov – všetko v konkrétnom časovom rámci zimy 1972–73 s „dejom“ prevažne na „javisku“ pražskej Malej Strany a Hradčan. výpoveďou o beznádeji a depresii na začiatku éry československej "normalizácie", o stúpajúcej miere kolaborantstva a čecháčkovského prikrčenectva, pričom sa autor vyznáva aj zo straty viery v skutočnú socialistickú revolúciu, v maoizmus, v možnosť boja proti sovietskej moci, ktorá jeho krajinu okupuje . Vo svojich filozofických meditáciách sa tu Bondy častejšie zaoberá náboženstvom a Bohom a vyrukuje so svojou vlastnou verziou teizmu, avšak úplne necirkevného, netradičného. Ide už o tretie knižné vydanie, pre ktoré bol však text revidovaný a opravený podľa pôvodného autorského strojopisu.