Záviš Kalandra pohŕdal akademickými titulmi aj politickými autoritami, napriek tomu sa do českých intelektuálnych dejín nezmazateľne zapísal hneď v niekoľkých odboroch. S jeho prácami o českom pohanstve či o Parmenidovi sa historici a filozofi vyrovnávajú dodnes. Rovnako sú stále podnetné jeho články o surrealizme a psychoanalýze. Svoj život zasvätil revolúcii. Prežil koncentračný tábor Ravensbrück, avšak skončil na popravisku stalinského režimu, ktorý od konca tridsiatych rokov nezmieriteľne a so zožieravou iróniou kritizoval. Jana Pápežová venuje pozornosť predovšetkým Kalandrovej publicistike a sústredene sleduje jeho žurnalistickú tvorbu od študentských rokov až po jej násilné prerušenie. Výsledkom je obraz žurnalistu, ktorý sa s nevyčerpateľnou energiou, intelektuálnym rozhľadom i britkom pera snažil zasahovať do verejného priestoru. Jeho články sú nesené étosom neskrotného revolučného buriča, originálneho mysliteľa i nezávislého novinára. Nad všetkými týmito vzácnymi charakteristikami však ešte stojí osobná statočnosť človeka, ktorý sa nesklonil pred žiadnou mocou a dokázal jej do poslednej chvíle dôstojne čeliť.