Monografia je zameraná na počiatky latinskej písomnej kultúry v Čechách a na Morave, najmä na pramene na jej poznanie. Veľká pozornosť je venovaná prezentácii rukopisných fragmentov ranne stredovekého obdobia, ktoré boli v kodikologickom diskurze doteraz využívané len úplne okrajovo; vo väčšine prípadov ide o prvú publikáciu týchto prameňov vôbec.

Z tohto hľadiska ide o tému s veľkým metodickým potenciálom, u ktorého možno očakávať, že sa stane inšpiráciou pre analogické práce s fragmentárnymi rukopisnými prameňmi mladšieho stredoveku. Prienik latinského karolínskeho písma do českých krajín je na základe komplexnej paleografickej a kodikologickej analýzy prezentovaný ako jav sprevádzajúci latinský prúd christianizácie smerujúci od IX. storočia do oblasti stredného Podunajska prevažne z Bavorska; s ním súvisí budovanie prvých domácich cirkevných inštitúcií.

Dôležitý zlom nastal v polovici XI. storočia, kedy sa pôvodná pasivita (tj závislosť českých krajín na importe kníh zo zahraničia) postupne mení na aktívne zapojenie sa Čiech do tvorby latinských textov.

Do tejto doby siahajú najstaršie stopy prvej doložiteľnej pisárskej školy pôsobiacej pri brvnovskom benediktínskom kláštore za opáta Meginharda. Kniha je vybavená kvalitnými farebnými reprodukciami všetkých relevantných prameňov, vrátane inštruktívnych schém, ktoré prezentujú kodikologické pozorovania, a kodikologických aj paleografických registrov.