Keď Philip Sidney 17. októbra 1586 v mladom veku tridsiatich dvoch rokov zomiera následkom zranenia z bitky pri Zutphene, jeho diela kolujú iba v rukopisnej podobe, niektoré zostali nedokončené. Napriek tomu je jeho osobnosť postupne utváraná do podoby kultového hrdinu a básnika, počnúc líčením jeho hrdinských skutkov i smrti a pokračujúc monumentálnym pohrebom, ktorý údajne jeho svokra Francisa Walsinghama priviedol takmer na mizinu, či elegíciami na jeho počesť. Monografia líči dobrodružnú iniciačnú cestu mladého Philipa Sidneyho na európsky kontinent, ktorý ho zaviedol do Paríža bartolomejskej noci, ale aj do Viedne a Prahy, kde nadväzuje kontakt s rodinou Tadeáša Hájka z Hájku. Rozprávané sú tiež príbehy tých osobností, ktoré do istej miery zostávali v tieni Sidneyho kultu: jeho mladšieho brata Roberta Sidneyho, ktorého poézia je ústím jeho spoločenskej a politickej frustrácie; jeho sestry Mary Sidney Herbert, grófky z Pembroke – jadrom jej literárnej kariéry je smútenie po mŕtvom bratovi a prevzatie úlohy jeho literárneho dediča; a konečne jeho netere lady Mary Wroth, ktorá dômyselným spôsobom komponuje svoje dielo ako fikciu s biografickými prvkami (vrátane mileneckého vzťahu s bratrancom Williamom Herbertom).