Svätý Wilfrid je významná osobnosť northumbrijskej cirkvi 7. storočia. Preslávil sa ako zástanca rímskeho spôsobu kresťanskej praxe na cirkevnej synode vo Whitby roku 664, ako zakladateľ a opát celej skupiny kláštorov a tiež ako vplyvný a majetný biskup chovajúci sa po vzore galských biskupov. Najstaršia wilfridovská legenda Vita s. Wilfridi obsahuje množstvo biografických a historiografických prvkov, je však bezpochyby predovšetkým dielom hagiografickým, o čom svedčí jej štruktúra a konvenčné hagiografické prvky.
Monografia uvádza legendu o sv. Wilfridovi do historických súvislostí, zaoberá sa dôvodmi vzniku textu, jeho datáciou aj rozdielnymi názormi na osobnosť autora. Podáva prehľad udalostí Wilfridovho života, o ktorých máme správu z uvedenej legendy, z Bedových Cirkevných dejín národa Anglov a aj z neskorších prameňov. Analyzuje rôzne pohľady na legendu i osobnosť svätca v súčasnom bádaní a zasadzuje spis jazykového a literárneho kontextu, oi oponuje recepciu legendy ako neobjektívneho textu s nejasnou chronológiou a množstvom nepresností. Súčasťou štúdie je komentovaný preklad Vita Wilfridi do slovenčiny.