V roku 1945 bola Európa na kolenách. Značnú časť európskych krajín ťažko postihlo vojnové ničenia, masové vraždenie, letecké bombardovanie a rozvrat. Prakticky celá východná polovica kontinentu upadla pod sovietsku nadvládu, takže jednu totalitu tam nahradila druhá. Dnes už Sovietsky zväz neexistuje a enkláva demokratických štátov Európskej únie v súčasnosti siaha až k hraniciam samotného Ruska. Povojnová Európa podáva hutný a celistvý obraz cesty, ktorú Európa medzi týmito dvoma bodmi urazila; príbeh, ktorého dej sa odvíjal v tieni minulej vojny. Príbeh vzkriesenia Európy, ktorá povstala z trosiek; príbeh zostupu a pádu sovietskeho komunizmu a vzostupu Európskeho spoločenstva a Európskej únie; príbeh konca európskych ríš a obtiažneho a premenlivého vzťahu Európy k vojnovej minulosti ak dvom superveľmociam, ktoré ho vymedzujú, Rusku a Amerike. Tony Judt líči rozvoj nemeckej automobilovej výroby vo svetle toho, ako sa rovnakému odvetviu viedlo v Británii; dáva do súvislostí parížskej udalosti roku 1968 s nepokojmi, ku ktorým v tom istom roku dochádzalo v Prahe av Taliansku; a pri osvetľovaní podstaty Salazarovej fašistickej diktatúry siaha po porovnaní nielen s Francovým Španielskom, ale aj s Ceauşescovým Rumunskom. Jasne a prehľadne zachytáva tak celkový vývoj Európy, ako aj protikladné skúsenosti Európanov na Východe a na Západe.
Poučíme sa tu o občianskej vojne v Grécku, o pôsobení sociálnej demokracie v Škandinávii, o ťažkostiach dvojjazyčného Belgicka, o krvavých ťaženiach severoírskej IRA i baskických separatistov. Je to história ľudí rovnako ako národov, vystupujú v nej Churchill aj Mitterrand, generalizmus Franco aj generál Jaruzelski, Silvio Berlusconi aj Josif Stalin.

A Povojnová Európa má čo povedať aj ku kultúrnym a sociálnym dejinám: od francúzskeho a českého filmu, nástupu chladničiek či úpadku vplyvu intelektuálov cez prisťahovalectvo a vznik triedy gastarbeiterov až po fenomény, ako boli existencializmus, punk rock, Monty Python alebo Monty Python. Judtovu knihu časovo dovedenú až po vojnu v Iraku a voľbu pápeža Benedikta XVI., ktorá ponúka pochopenie zmyslu modernej európskej histórie a identity, teda toho, aká Európa je a aká bola, môžeme označiť za jedinečnú prácu na tému Európa našej doby.