Inšpirácia poézií Otokara Březiny (1868-1929) bola pre básnika Jakuba Demla (1878-1961) a jeho dielo určujúce. Priateľstvo s Březinou bolo jedným z jeho najtrvalejších vzťahov – napriek všetkej odlišnosti ich pováh, spoločenského postavenia i životných osudov medzi nimi zrejme nikdy nedošlo k otvorenej roztržke. Březinovy a vlastné listy vydal sám Deml už začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia v dvoch knihách, až teraz však vychádzajú formou vzájomnej korešpondencie. Tá bez výraznejších predelov zachytáva takmer tri desaťročia. Prvá kniha dvojzväzkového kompletu obsahuje všetky dochované listy medzi Demlom a Březinou. Druhá kniha prináša ďalšie texty, ktoré s korešpondenciou súvisia. Obsahuje faksimile či prepisy vzájomných rukopisných dedikácií v Březinových a Demlových knihách. Nasleduje Demlov rukopisný denník K Březinovi z rokov 1901 až 1903, ktorý okrem iného opisuje niekoľko prvých stretnutí oboch básnikov a tým približuje aj úplný začiatok ich priateľstva, v zachovanej korešpondencii nezachytený. Ďalšia časť knihy, literárnohistorický komentár, vsadzuje priateľstvo týchto dvoch pisateľov do rámca dobových dejov, ich autorských osobností i súkromných osudov a sleduje aj Březinov „posmrtný život“, podstatne ovplyvnený aj Demlovou knihou Moje svedectvo o Otokarovi Březinovi (1931). Edičný aparát zahŕňa tiež obsiahle vysvetlivky k listom, dedikáciám i denníku, menný register, ktorý uvádza základné biografické údaje o spomínaných osobách, edičnú poznámku a podrobný súpis listov. Knihu dopĺňajú dobové snímky námešťského fotografa a Demlovho priateľa Ondreja Knolla (1883-1960).