Keď sa Alfons Mucha prechádzal v Paríži po bulvári St. Michel, zastavovali sa autá a ľudia mu tlieskali. Jeho ateliér bol na prelome 19. a 20. storočia centrom spoločenského života. Navštevovali ho svetoznáme osobnosti, Sarah Bernhardtová, Anatole France, Paul Gauguin alebo vynálezcovia kinematografu bratia Lumiérovi. Zvlášť vítaným bol riaditeľ parížskej hvezdárne, parapsychológ, mystik a ezoterik Camille Flammarion, s ktorým Mucha aspoň raz týždenne preberal svoje obľúbené témy: tajomstvo mimozmyslového vnímania a podstatu tzv. automatického písania. Bol bohatý, oceňovaný v Európe aj Amerike – a napriek tomu nespokojný. Stále hľadal zmysel svojho umeleckého života. V roku 1910 sa vrátil tento tvorca jedinečného umeleckého štýlu do Prahy. Chcel naplniť svoj sen a slúžiť vlasti. Hneď po príchode bol doslova šokovaný: takmer celá pražská kultúrna verejnosť sa postavila proti jeho ponuke podieľať sa na výzdobe Reprezentačného domu. Jeho jedinečný talent v Čechách prekážal. Mucha však presadil vlastnú predstavu av Primátorskom salóniku odovzdal svoje najvýznamnejšie dielo. Jeho umelecký triumf, dvadsaťdielna Slovanská epopej, sa mu stal víťazstvom i prehrou zároveň, keď Jozef Čapek za všetkých žiarlivcov predpovedal jej osud ironickou otázkou: „Kam s ňou?“ Dnes je Alfons Mucha fenoménom. Tak tomu však nebolo vždy – jeho okno v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade naplnené kresťanskou mystikou bolo ohrozené, a dokonca malo byť odstránené. Našťastie dnes patrí táto vitráž k najvzácnejším umeleckým pokladom katedrály. V poslednom období svojho života zažil Mucha v Prahe pocty aj prepady až na dno. Tušil však, že odovzdal dielo, ktoré zostane zapísané v dejinách umenia.