Frances Horovitz patrila ku kultúrnemu hnutiu autorov šesťdesiatych rokov, ktoré sa samo označilo ako "underground". Uvádza nás do životnej situácie hocikedy až banálne, všednodenné, jednoduché, ale zároveň nám akoby kukátkom dá nahliadnuť pod veci videné. Niekoľkými slovami načrtne problém, ktorý zúri pod čiastočne pokojnou a nehybnou hladinou. Jej živelnosť, neha, sexualita, prirodzená dospelosť bez infantility, jej snaha porozumieť prírode okolo, jej zaujatie i prirodzená fascinácia faunou a flórou – to všetko len zasadzuje do krátkych, zdanlivo nedejových veršov. Spĺňa predstavu toho, ako by mohla v súčasnosti vyzerať jedna z podôb relevantnej lyrickej poézie.