Najnovšia kniha jedného z najväčších súčasných amerických historikov Fritza Sterna, jeho osobnej pamäte, je zároveň akúsi pamäťou storočia - svedectvom nebývalých a unáhlených premien Nemecka od posledných dní Weimarskej republiky až po súčasnosť. Ústrednou témou jeho práce je snaha o objasnenie vzniku a vzostupu národného socializmu v Nemecku. Druhou oblasťou bádania Fritza Sterna je história židovskej komunity v Nemecku a vzájomného pôsobenia židovskej a nemeckej kultúry, ktorú on sám nazýva "židovsko-nemeckou symbiózou".<br> exilu, v atmosfére silnejúceho národného socializmu. V Spojených štátoch vyštudoval a začal učiť nemeckú históriu. Po vojne sa pracovne vracal do Európy, študoval v archívoch Nemeckej demokratickej republiky, vyučoval v západnom Berlíne, zúčastnil sa prvej nemeckej historiografickej polemiky v roku 1964 av bádateľskej činnosti v rodnej krajine pokračoval aj po jej zjednotení. Sternov pozoruhodný osud, jeho odborné vzdelanie a skúsenosti, osobné priateľstvo s vedúcimi nemeckými politikmi a intelektuálmi, občianska angažovanosť ruka v ruke s rozprávačským nadaním, poskytujú čitateľom - slovami kritičky jedného amerického denníka - "historicky cenný dokument o šťastnom živote v ťažkých časoch". Preložila Jana Spurná.