Mnoho ľudí, ktorí aspoň zbežne poznajú prípad Petra Kramného, je presvedčených o jeho vine. A to bez ohľadu na dôkazy. Obraz „vraha Kramného“ stvorili médiá. A s ním vznikla spoločenská objednávka čo najprísnejšie „páchateľa“ potrestať. Štátny aparát šiel tejto spoločenskej objednávke na ruku. Celá krajina si kládla otázku, či to Kramný urobil, a odpoveď nachádzala na základe dojmov. Bohužiaľ mnohé nasvedčuje tomu, že túto argumentáciu prijal aj súd. Pritom za jediné relevantné dôkazy možno považovať fakty v najnovších znaleckých posudkoch a výsledky pitvy, ktorá prebehla v Egypte. Českí vyšetrovatelia a lekári závery svojich egyptských kolegov úplne zabúdali, zosmiešňovali a označovali za spackané. A v snahe Kramného stoj čo stoj usvedčiť na základe „reťazca nepriamych dôkazov“ vstúpila do hry aj falza... verejnosťou utajovaná. Dostal sa tak hlboko ako nikto predtým. Základná otázka, ktorú si položil, bola: Je skutočne dosť dôkazov, aby bol Peter Kramný odsúdený za vraždu? Odpoveď znie: Nie. Dnes už je isté, že pokiaľ Kramný zavraždil svoju manželku a dcéru, potom určite nie elektrickým prúdom. A vynára sa hypotéza, že rodinu a seba otrávila Monika Kramná s tým, že jej manžel so šťastím prežil... Prípad je monštróznym príkladom toho, že médiá v spolupráci s políciou, súdmi a prokuratúrou dokážu za istých okolností urobiť vraha z kohokoľvek. Na začiatku tohto reťazca pritom stojí predaný náklad a sledovanosť.