Edícia Korešpondencia Jakuba Demla sústreďuje a sprístupňuje niektoré rozsiahlejšie súbory básnikových listov. Po knihách listov Jozefovi Ševčíkovi Carissimu, kde sa túlate? (2010), Matejovi Fenclovi Aj tento list považujte za neúplný (2011) a dvoch zväzkoch vzájomnej korešpondencie s Františkom Bielkom Číslo rokovacej: láska (2012) nasleduje súbor 129 listov dôvernému priateľovi, kňazovi, archivárovi a autorovi prvej Demlovy biblio. Jadro takmer celoživotnej korešpondencie tvoria roky 1912 a 1913, pre Demla prevratné. Po spore s cirkevnými nadriadenými a rozchode s Jozefom Florianom márne hľadá domov, zároveň horúčkovito tvorí, presadzuje sa ako básnik aj vydavateľ. Balcárkovi líči, ako vznikajú knihy Rosnička, Život svätej Dympny, Hrad Smrti, Domov, Moji priatelia či denník Pre budúcich pútnikov a pútnice. Podrobne ho spravuje o hovoroch s Otokarom Březinou. Listy však predovšetkým prinášajú Demlovo bezprostredné svedectvo o tragickej láske k Eliške Wiesenbergerovej.