Na mape väčšinou hľadáme miesto, kde práve sme, prípadne cestu tam, kde chceme byť. Do mapy však možno priamo vstúpiť a prežiť v nej nekonečné dobrodružstvá. Putovanie prstom po mape často predstavuje naše vôbec prvé samostatné cesty a aj púte najkrajšie, pretože ide o výpravy imaginácie, pri ktorých svoje fantastické predstavy nemusíme konfrontovať s realitou. Prstom po mape sa však môžeme dostať oveľa ďalej ako do najvzdialenejších končín sveta: zavedie nás až napríklad až do hlbín našej duše. Simon Garfield vo svojej knihe práve k takýmto výpravám pozýva. Vydáva sa po stopách pravekých lovcov, ktorí načrtli do prachu cesty pár čiar, a od nich prechádza k moderným cestovateľom so satelitnou navigáciou vo vrecku; sleduje zúfalé úsilie viktoriánskych lekárov, ktorí sa s pomocou mapy snažili zastaviť šírenie cholery, ako aj metodický postup súčasných neurovedcov mapujúcich hlbiny ľudského mozgu. Hovorí o poetike a technických úskaliach výroby glóbusov a tiež o politických súvislostiach rôznych kartografických projekcií. Mapy, ktoré sprevádzajú ľudský rod od samého začiatku, sú preňho skrátka nielen praktickou pomôckou, ale aj správou o tom, ako vnímame svet a svoje postavenie v ňom. Garfield na svojej púti navštevuje veľké zemepisce a kartografy svetových dejín, ako boli Ptolemaios, Gerhard Mercator alebo John Ogilby, v jeho očiach je ale nefalšovaným kartografom každý z nás: veď každý si niekedy nakreslil plánik cesty alebo rozvrhnutie obývacej izby, každý niekedy pichol prstom do mapy a vyhlásil: „Tu som“. Ako pri tom postupujeme a čo sa nám pri tom naháňa hlavou, oznamuje čosi podstatné o nás samotných. Fascinujúca náučná kniha Simona Garfielda sa tomu snaží prísť na kĺb: nevšedno, čítavo a zábavne.