Zväzky Publicistika 3 a Publicistika 4 nadväzujú na vydanú Publicistiku 2 (2012) a prinášajú objemný súhrn Čapkových referátov, recenzií, poznámok a článkov o dianí v oblasti výtvarného umenia v rokoch 1921-1930, respektíve 1931-19. Týmito zväzkami ukončujeme nielen vydávanie výtvarnej publicistiky tohto autora, ale uzatvárajú sa nimi aj celé Spisy, ktorých vydávanie zahájil v roku 2007 zväzok s Čapkovou literárnou publicistikou.

Texty zaradené do posledných dvoch zväzkov boli napospol pôvodne vytlačené v periodickej tlači a pochádzajú z obdobia Čapkovho pôsobenia v Ľudových novinách, v ktorých mal na starosti rubriku pojednávajúcu o pražských výstavách. Do tohto denníka pravidelne prispieval od apríla 1921 až do svojho zatknutia 1. septembra 1939. Publikoval v ňom stovky referátov, v ktorých sledoval výtvarné aktivity v hlavnom meste. Napriek tomu, že denník nepovažoval za priestor pre výtvarne kritickú činnosť, nemožno jeho práce pre noviny čítať len ako obyčajné informatívne články o výstavách v Prahe. Takmer nikdy sa nezriekol vlastného hodnotenia, v ktorom vyjadroval svoj vyhranený nárok na výtvarnú tvorbu, ktorý sám uplatňoval vo svojom maliarskom diele. Sledoval výstavy dôležitých umeleckých osobností i menej známych autorov a so zaujatím písal o ich výtvarných počinoch. Nezabudol ani ženské umenie ani výstavy členov rôznych umeleckých spolkov, napríklad nemeckých, a bol jedným z mála, kto o nich vtedy referoval. Informoval o výstavách zahraničných výtvarníkov aj expozíciách autorov úžitkového umenia. V umeleckej tvorbe zdôrazňoval vlastný spôsob videnia a vyjadrenia, odmietal epigonstvo, rutinérstvo, konvenčnosť, lacnú efektnosť, maniere. Proti akademizmu vyzdvihoval tvorbu založenú na vlastnom názore a vnútornej slobode. Nad virtuozitu staval poctivo dosiahnuté, hoci skromnejšie umelecké výsledky. Jeho články tak v kritickom pohľade podávajú síce nie vyčerpávajúci, ale zreteľný obraz diania na pražskej umeleckej scéne v čase medzi vojnami.

Popri Ľudových novinách prispieval Čapek aj do umelecky zameraných časopisov texty, ktorými sa miesto na bežného čitateľa denníka obracal v rozsiahlejších polemikách skôr na odbornú verejnosť. Triezvo reagoval na prejavy výtvarných tendencií medzivojnovej avantgardy, analyzoval jej výtvarné počiny a odmietal ideológiu, s ktorou boli spojené. Nadraďoval ľudské umeleckému, výtvarné hodnoty spájal s hodnotami mravnými.

Zatiaľ čo z Čapkových textov o výtvarnom umení z rokov 1921-1939 napočítame v doteraz vydaných knižných výboroch len niekoľko desiatok, bibliografia ich v tomto období eviduje viac ako tisíc. Poznáme ich z výborov vydaných autorom (v Spisoch boli zahrnuté do zväzku Knihy o umení) aj posmrtne: Čo má človek z umenia a iné úvahy o umení z rokov 1911-1937 (1946), Moderný výtvarný výraz (1958), Menej výstav a viac umenie! (1999). Väčšina však zostala zverejnená len vo svojom prvom odtlačku v dobovej periodickej tlači.

Naše edície chcú v kritickom vydaní sprístupniť Čapkovu publicistickú tvorbu v čo najväčšej šírke a doplniť tým jeho obraz o síce menej výrazný, ale nenahraditeľný rys. Jozef Čapek síce písal svoje príspevky len pre danú príležitosť, avšak pre svoju literárnu hodnotu tu tieto drobné diela zostávajú trvalým a pevným dokumentom, neodmysliteľným od českého kultúrneho dedičstva.

Edície prinášajú kriticky pripravené texty doplnené o komentáre s vysvetlivkami, menný register a register výstav.