Kniha je cenným príspevkom k hlbšiemu poznaniu sociálnych, kultúrnych a intelektuálnych dejín Hradca Králové. Dôraz na tému osobných spomienok a memoárov zároveň odpovedá na podnety v súčasnosti intenzívne rozvíjaného odboru štúdia pamäti, najmä jej sociálno-kultúrneho významu pre vytváranie osobných a kolektívnych identít. Práca ponúka pozoruhodnú aplikáciu rodovej (rodovej) perspektívy na analýzu memoárovej literatúry. Pomocou toho špecifického pohľadu sa autorom darí spochybňovať mýtus – dnes už bezpečne zakorenený v rozvíjajúcej sa českej feministickej historiografii – o takmer bezkonfliktnom a mierumilovnom vzťahu medzi mužským a ženským princípom v procese vytvárania a potvrdzovania našej národnej identity.